ARIETA z Babanovho vŕška (Arietka, Ari)

* 27. 11. 2010

GERA Horla Slovakia  x  CAZAN Els Pastors de la Sandra

DBK 0/1        DLK 0/0        nepravidelný zhryz, chýba P2 vpravo dole

výška 63 cm, váha 34 kg

                                                             V1 (Krajné), V1 víťaz triedy BOB (Báč)

                                                             IPO-RH-T E výborná, SNPZS 468 b. veľmi dobrá, IPO-RH-T A dobrá

Arietka k nám prišla 21. 4. 2011 z chovateľskej stanice Z Babanovho vŕška z Vinohradov nad Váhom. Teda neprišla, boli sme si pre ňu - bol to Maťkov narodeninový darček. Jej chovateľka Vierka Mozolová, si ju pôvodne chcela nechať ako perspektívne šteniatko do chovu, ale osud to zariadil inak a Arietka sa ocitla u nás. Mala cca 4,5 mesiaca, bolo to nohaté drzé zvedavé šteňulo s krásnym kukučom. Najskôr bývala na dvore, kde aj pri dennej aktivite a venčení s Maťkom si rozhrýzla najskôr jeden matrac, potom druhý, potom aj misky, skrátka, už vtedy nemala rada samotu. Od mala bola dosť temperamentná, no snažili sme sa ju učiť a vychovávať tak, aby si svoj temperament vybíjala vonku, nie vnútri. Po presťahovaní sa do bytu si veľmi rýchlo zvykla na režim venčenia a keď sme boli doma, bez problémov spala. Problémy nastali keď som nastúpila do práce - napriek tomu, že bola so Candy, ktorá bývala sama bez problémov, Arietka ničila všetko, čo sa jej dostalo do zubov. Odniesol si to plastový petbox, pelech a rohové lišty plávajúcej podlahy, ktoré vytrhala. Jáj a ešte plastový uzáver radiátora neprežil. Candy prežila.

Čo sa týka výcviku, v ranej mladosti sme s ňou začali chodiť na cvičák s vidinou, že skúsime športovú kynológiu. Avšak, Arietku to veľmi nebavilo loviť handričku či motorku a kúsať. Poslušnosť sme sa snažili cvičiť aj mimo cvičáku - od začiatku sme sa dohodli, že cvičiť s ňou bude Maťko a ja budem vyžadovať od nej len takú funkčnú ovládateľnosť na venčení (privolačka, stopka, odkladačka). Maťko chcel potom s Arietkou jazdiť canicross (ťahanie bicykla), pričuchli sme aj k agility, ale aj keď záujem mala, nemali sme kde trénovať pod dozorom trénera, tak sme túto možnosť zavrhli. Niekedy vo februári 2012 sme išli na prvý záchranársky tréning a ... tam sme sa našli. Záchranárina baví aj obidve psice, aj nás, tak sme sa do toho vrhli naplno a momentálne sa Maťko s Arikou pripravujú na prvé záchranárske skúšky.

Aká Arika je? Jej dominantnou vlastnosťou je vychcanosť. Na jednej strane je veľmi naviazaná na nás, doma je z nej maznoš, na druhej strane, vonku akonáhle zistí, že nemáme na ňu dosah a rozhodne sa vymýšľať, tak vymýšľa. Už je to o dosť lepšie ako pred rokom, to som z nej bola zúfalá, nikdy predtým som nevidela a nezažila tak vysmievať sa psa z mojej bezmocnosti. Naozaj neviem, kde som robila chybu a čo sa potom zmenilo, ale teraz môžem povedať, že je to o 80% lepšie - je ovládateľnejšia a aj keď ju napadne robiť šaškoviny, viem jej to vážne vyhovoriť a poslúchne :) Druhou jej výraznou vlastnosťou je pažravosť. Kým sme nemali ju, bola som v tom, že labrador je najpažravejší pes.. Arietka ma presvedčila, že nie.. Tak máme doma dve kyseliny. Vďaka tejto vlastnosti sú ale obidve veľmi dobre motivovateľné, takže je to fajn.

Povahovo je vyrovnaná, priateľská a nekonfliktná k ľuďom, psom aj k iným zvieratám. Mačku si síce rada ponaháňa, ale neublíži. Veľmi rada a rýchlo sa učí, najmä sprostosti :) Jej najobľúbenejšou činnosťou je vyvaľovanie sa v posteli, potom záchranárska práca a potom naháňačky so psami. Nie je majetnícka, nestráži si ani hračky ani jedlo, akonáhle cíti, že druhý pes má prevahu, prenechá hračku alebo aj jedlo.