Naše potkany

Nápad rozšíriť svorku o nejaké malé zvieratká prišiel ešte v čase, keď sme s Maťkom spolu začali bývať. Zvažovali sme fretku alebo potkaníka. V tom čase som však prišla o prácu a keďže výbava pre zvieratko bola dosť finančne náročná, odložili sme náš plán na neurčito a čas som venovala čítaniu o fretkách a potkaníkoch. V januári 2012 sme sa rozhodli pre potkanov. Vyhliadli a kúpili sme klietku, medzitým sme si vybrali chovateľské stanice, ktoré plánovali vrh (chceli sme z registrovaného chovu, nie z chovproduktu) a nakoniec padla voľba na CHS Club Noir du Ezeloharrat z ktorej sme si vybrali z aktuálneho vrhu čierneho samčeka. Keďže všade odporúčali mať potkýsov dvoch aby sa nenudili, plánovali sme aj druhého, len nebol ešte vybratý. Mne sa veľmi páčila farba siamská alebo himalájska, ale nechcela som, aby mal červené oči. Žiaľ, v tom čase vrh čiernookých siamákov ani himalájcov (BES alebo BEH) tu v SR nikto nemal a v ČR bolo treba tiež čakať. Tak sme sa rozhodli, že druhý kamoš bude z druhého vrhu tej istej chovateľskej stanice - biely s čiernymi očami (BEW). Tento vrh bol tak trošku genetickým pokusom, bola to príbuzenská plemenitba v snahe docieliť bieleho potkyho s čiernymi očami. Takže - vrh BEWíkov bol o týždeň mladší od vrhu, kde sa narodil náš vybratý čierny potky, takže v čase odberu sme si odvážali domov dvoch chlapcov - čierneho Baskervilla, ktorý dostal meno Vilko a bieleho Fenrira, ktorý dostal meno Lordík. Viac o nich v samostatnej sekcii.

Niekedy v júni k nám pribudol tretí potkaník mojej vysnívanej farby BES - Truhlík, ale mal už 11 mesiacov a s mladými sa nepohodol - bil ich. Preto išiel na samotku - do samostatnej klietky a zdá sa, že mu to vyhovuje.

(fotka v prenoske, keď sa ešte ako-tak znášali - hore Truhlík, vľavo Lordík a vpravo Vilko)